Inštitút ekonomických a spoločenských analýz

Vojde do baru analytik Národnej Banky Slovenska, Slovak Business Agency, INESS a bývalý minister financií a zhodnú sa na negatívnom vplyve minimálnej mzdy. Nie, to nie je vtip. Ale realita posledných dní a týždňov.

Vláda navrhuje ďalšie rekordné zvyšovanie minimálnej mzdy. Tentokrát o viac ako 11%. A to v čase, keď sme sa dostali medzi rekordérov vo výške minimálnej mzdy vzhľadom na výšku priemernej mzdy. A zároveň v čase, keď Európska ekonomika začína spomaľovať a slovo recesia sa skloňuje už aj v piešťanskom holičstve.

Toto sú dôvody, pre ktoré štátna inštitúcia Slovak Business Agency vo svojej analýze tvrdí, že ďalšie zvyšovanie minimálnej mzdy môže mať negatívny vplyv na zamestnanosť najmä v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou a nízkym kvalifikačným profilom uchádzačov o zamestnanie, ako aj v odvetviach s nízkou pridanou hodnotou. Vypočítali, že minimálna mzda vo výške 580 eur zvýši mzdové náklady firiem o viac ako sto miliónov eur.

Toto sú dôvody, prečo Národná Banka Slovenska zaslala pripomienku ministerstvu práce, že ním navrhované zvýšenie minimálnej mzdy by mohlo negatívne ovplyvniť vývoj zamestnanosti, ako aj ohroziť konkurencieschopnosť, najmä v regiónoch s vyššou nezamestnanosťou a nižšou mzdovou úrovňou.

Toto sú dôvody, prečo bývalý minister financií Peter Kažimír varoval poslancov a členov vlády, aby s  minimálnou mzdou nenarábali ľahkovážne. Doslova píše, že „Pretekať sa s návrhmi na zvyšovanie minimálnej mzdy bez hlbšej analýzy, aký dosah to môže mať na konkurencieschopnosť našej ekonomiky, nie je najšťastnejšie. Opatrnosti v období, keď externé vplyvy spomaľujú slovenskú a európsku ekonomiku, nie je nikdy nazvyš.“

A toto sú dôvody, prečo INESS navrhuje, aby sa stopli preteky v politickom populizme, kto má väčší návrh na zvýšenie minimálnej mzdy. Ideálnym riešením je dohoda o minimálnej mzde medzi zamestnávateľmi a odborármi. Lenže ak na Slovensku má jedna strana možnosť využívať politický tlak, mal by byť prijatý nejaký typ automatu, ktorý toto politické zvýhodnenie eliminuje. Ideálnym sa javí naviazať zvyšovanie minimálnej mzdy napríklad na rast produktivity práce. Tá plus-mínus koreluje s vývojom ekonomiky. Ak nerastie produktivita práce, je extrémne ťažké zvyšovať mzdy.

Toto opatrenie však nerieši už dnes vysokú minimálnu mzdu. Jej negatívny vplyv je možné znížiť zavedením obojstrannej odpočítateľnej položky z odvodov pre ľudí s nízkymi príjmami. Takéto opatrenie by na jednej strane zvýšilo čisté príjmy zamestnancov a na druhej strane znížilo mzdové náklady zamestnávateľov.

Úplne opačným smerom sa vydali dvaja poslanci strany Smer-SD, Róbert Fico a Erik Tomáš, ktorí navrhujú, aby bola budúcoročná minimálna mzda stanovená ako 60% z minuloročnej priemernej mzdy. Takýto návrh by znamenal, že budúci rok by sa minimálna mzda nezvýšila o 11,5 % ale o neuveriteľných 17 %. Takýto návrh vo svetle vyjadrení všetkých inštitúcii, štátnych aj neštátnych, nestojí za ďalšie komentovanie. Tento krát ide o vtip. O zlý vtip.

Robert Chovanculiak

Na záver je potrebné zdôrazniť, že hlavnou témou na Slovensku by nemala byť minimálna, ale priemerná mzda.

O mzdách sa budeme s politikmi naživo baviť 25. septembra v KC Dunaj v Bratislave!

Kedy budeme mať mzdy ako na západe? To je otázka, ktorá by mala trápiť slovenských politikov a ktorú zodpovedáme v novom videu: Kedy budeme mať platy ako Nemci?

YouTube Direkt