Kto to v ekonomike po voľbách schytá

6. decembra 2023, iness, Nezaradené

Programové vyhlásenie vlády naznačilo, kto sa má v ekonomike pripraviť na horšie časy.

Čakal som, že to bude ešte horšie. Predvolebná kampaň a programy boli prelezené červami populizmu ako už dlho nie. No minimálne na programovom papieri sa potvrdili odhady optimistov, že reči sa hovoria a chlieb sa je. Viaceré radikálne návrhy z predvolebného obdobia sa do programu nedostali. Vláda nechce byť lídrom v dosahovaní klimatických cieľov, nechce plošne zvyšovať DPPO, nechce otvorene znárodňovať.

To dobré

Upozorňujem, že hodnotenie „dobré“ treba vnímať relatívne, v kontexte celkového obsahu programového vyhlásenia. Sú v ňom dve časti, ktoré síce neponúkajú žiadne revolučné reformy, ale je z nich cítiť minimálne manažérske odhodlanie: školstvo a zdravotníctvo.

V oblasti vzdelávania PVV naznačuje, že minister školstva neplánuje len kúriť a svietiť, ale má pripravených aj niekoľko vlastných návrhov, hoci popísaných veľmi stručne a nie vždy jasne. Chce zlepšiť uplatniteľnosť bakalárov na trhu práce a navrhuje ísť vzorom – zmeniť kvalifikačné požiadavky a pravidlá odmeňovania zamestnancov vo verejnom sektore. Pri celoživotnom vzdelávaní navrhuje zavedenie individuálnych vzdelávacích účtov. Tiež navrhuje vytvoriť finančné nástroje na riešenie odmeňovania učiteľov v regiónoch a pri nedostatkových predmetoch. To je niečo, na čo čakáme už roky. Spomeňme aj vznik nového, priebežného testovania žiakov, s cieľom zlepšiť spätnú väzbu medzi všetkými aktérmi v školstve. Alebo upravenie postavenia Štátnej školskej inšpekcie či podporenie vzniku regionálnych združení škôl. Ministerstvo tiež plánuje „pokyny a príkazy štátu“ nahradiť „pomocou a podporou“ pre učiteľov a školy.

Zo zdravotníckej časti cítiť, že ministerka si ako pravú ruku vybrala jedného z najostrieľanejších analytikov v rezorte. Obsahuje dosť konkrétnych bodov, ktoré sú buď prihlásením sa k rozbehnutým aktivitám, alebo novými iniciatívami. Konečne nevidíme žonglovanie s unitárom. Na strane druhej to znamená, že nechystajú dramatické zmeny, napríklad v podobe nominálneho poistného, konkurenčných poistných produktov, privatizácie VšZP a podobne. Bohužiaľ to ale znamená aj to, že v PVV sa priamo neobjavuje ani téma pripoistenia.

Významná časť programu sa venuje vzdelávaniu zdravotníkov a potrebe úprav kompetencií, vrátane presunu medzi zdravotníckymi a nezdravotníckymi pracovníkmi. Zaujímavosťou je audit normatívov, čo môže signalizovať zreálnenie zákonných požiadaviek vzhľadom ku kapacite systému. Unikátom je odhodlanie zmeniť organizačnú štruktúru samotného Ministerstva.

Pár zaujímavých drobností nájdeme aj v kapitolách mimo školstvo a zdravotníctvo. Pri pôdohospodárstve prekvapilo, že vláda už neoperuje s pojmom „sebestačnosť“ ako takmer všetky predchádzajúce vlády, ale chce podporiť potravinovú bezpečnosť. Akými prostriedkami, to je však definované len veľmi vágne. Pozitívne hodnotíme deklarovanú snahu o usporiadanie pozemkového vlastníctva prostredníctvom pokračovania pozemkových úprav. Tie boli v Ódorovom “legu” dosť nepochopiteľne stopnuté.

Pri podnikateľskom prostredí zase potešili naznačené zmeny limitu povinnej registrácie k DPH, či odpisových parametrov. V PVV je dokonca jasný záväzok dodržiavať riadny legislatívny proces. Matovičova vláda s tým mala čoraz väčšie problémy – pamätníci si spomenú na návrhy „per pazucha“ poslanca Vetráka. No ani staršie Ficove vlády si s legislatívnym procesom až tak hlavu nelámali a napríklad záväzok meniť dôležité zákony len k 1.1. a 1.7. porušovali úplne rutinne. Preto uverím, až keď uvidím. A vidím, že už prvé zákony po nástupe vlády boli prijaté v skrátenom legislatívnom konaní. Takže vlastne ani moc neverím.

Kto to schytá

So zvyškom PVV, aspoň čo sa hospodárskych tém týka, to je už podstatne horšie. Vláda v novom programovom vyhlásení jednoznačne ukázala, že deficit ani dlh nepovažuje za skutočný problém Slovenska a plánuje sa spoliehať na ekonomický rast a náhodu. Namiesto znižovania deficitu chce dlh znížiť len opticky, transformáciou zákona o dlhovej brzde. Toto je jednoznačne vyjadrené konsolidačným „úsilím“ vo výške smiešnych 0,5 % HDP. Obeť prvá: verejné financie.

V dokumente síce ťažko nájdeme konkrétne úsporné opatrenia, ale zato tam nájdeme silné vyhlásenia ohľadom zvyšovania daňového zaťaženia. Bez akejkoľvek snahy o definovanie súčasnej progresivity zdanenia príjmu fyzických osôb vláda navrhuje jej zvýšenie. Slovensko, ktoré už dnes ťažko udržiava na svojom území talenty, vysiela šikovným a kvalifikovaným pracovníkom týmto krokom jasný signál k odchodu. Obeť druhá: vysokokvalifikovaní zamestnanci.

Opäť sa roztáča aj obohratá platňa s vyšším zdanením nehnuteľností. To chcú spraviť na slovenskej scéne takmer všetci, oháňajúc sa odporúčaním OECD. Akurát pri tom zabúdajú, že druhá polovica toho odporúčania znie „znížiť dane z príjmu“. Slovenských obyvateľov pred vyššou daňou z bývania chráni len nízka gentrifikácia našich obcí. Na jednej ulici vedľa seba stojí milionárska vila, aj socialistický sedemizbák starej vdovy. Je ťažké zdaniť jedného a nie druhého, preto sa politici napriek rečiam nemali moc k činu. Súčasná vláda chce vyššie zdanenie bývania opatrne zacieliť hlavne na druhú vlastnenú nehnuteľnosť. Obeť: ľudia sporiaci si na dôchodok v druhej nehnuteľnosti.

Rovnako obohratou platňou je aj vyššie zdanenie živnostníkov. Drobný podnikateľský stav je tŕňom v oku mnohých politikov, bohužiaľ ale aj inštitúcií a analytikov. Ťažko znášajú predstavu, že niekto sa ako fyzická osoba dobrovoľne zriekne skvelých výhod Zákonníka práce a niektorých aspektov sociálneho štátu. Snažia sa ich natlačiť do zamestnaneckého pomeru aj proti ich vôli. Aj táto vláda im sľubuje vyššie odvody – alebo skôr len naznačuje. Armáda 300 000 živnostníkov je dosť veľký voličský blok. Či budú SZČO ďalšou obeťou preto ešte len uvidíme.

Za veľmi rizikové považujem diskusie o „spravodlivej“ výške zdanenia nadmerných ziskov. Toto opatrenie už nemá byť len krízovým, pre konkrétny sektor, ale trvalou súčasťou daňového systému. Nielen právnické ale aj fyzické (!) osoby budú podnikať v neistote, kedy štátny úradník ich zisk vyhlási za nadmerný. Ak by chcel niekto vymyslieť nástroj na odlákanie investícií a nových pracovných miest na Slovensku, lepší nevymyslí.

Ironickou súčasťou tohto bodu je odkaz na využitie týchto zdrojov na financovanie „adresných“ sociálnych politík. Vtipné, veď plošný 13. dôchodok je dokonalým opakom adresnej politiky s cenovkou 1 miliarda eur.

Bankový odvod je už istota, zmŕtvychvstanie môže hroziť ale aj odvodu obchodných reťazcov. Predvolebné programy boli totiž plné rečí o nenažraných obchodníkoch, hoci ich slabnúce finančné výsledky dokazujú presný opak.


YouTube Direkt

Nielen stagnujúce ziskové marže, ale aj klesajúce maloobchodné tržby ukazujú, že tento sektor nemá na to byť oslíkom otras sa. No príklad Maďarska s najväčším rastom cien potravín v Európe a kolabujúcimi tržbami maloobchodu ukazuje, že fakty nikoho nepresvedčia, pokiaľ politici zacítia krv.

Takáto „mimoriadne“ dane sú len jednou fackou neistoty pre všetkých podnikateľov. Podobne nebezpečné, a možno aj nebezpečnejšie, sú cenové regulácie. Pokračovať budú v energetike, kedysi už skoro hotová liberalizácia cien je mŕtva. Predvolebné reči o regulácii cien potravín vychladli, no PVV obsahuje kolónku o potrebe sledovať a strážiť ceny potravín. O tom, že prípadná „náprava“ by nedopadla na poľnohospodárov a potravinárov, ale práve na obchodníkov, netreba pochybovať.

Obeť (nie zďaleka) posledná: všetci podnikatelia, ale najmä tí, ktorí nemajú sympatie voličov.

Sme na začiatku

Po prvý krát od obdobia 2009-2010 vládne Fico za ťažších čias. Proti jeho osvedčenej stratégii haldy sociálnych balíčkov a nových daní budú stáť obrovský deficit, chladnúca európska ekonomika a ostražitosť investorov. Uvidíme, ako sa v takejto situácii zachová. Niečo mi ale hovorí, že ekonomiku Slovenska dobré roky nečakajú.