Nezáleží na tom, či ste zamestnávateľ alebo zamestnanec, na mzdy si sťažujú všetci rovnako. Na jednej strane barikády stoja tí, ktorí platia a na druhej tí, ktorí dostávajú. Prečo zamestnancom nikdy nie je dostačujúca a zároveň vytvára príliš vysoké bremeno nákladov pre zamestnávateľov? Odpoveďou je daňovo-odvodové zaťaženie.
Pri debatách o platoch si väčšina ľudí predstaví hrubú mzdu. Táto hodnota je však iba arbitrárne stanovená hodnota medzi čistou a superhrubou mzdou. Rozdielom je už spomínané daňovo-odvodové zaťaženie práce. Aj napriek tomu, že pracovníci musia zamestnávateľovi svojou prácou splatiť celkové mzdové náklady, je suma platená štátu rozdelená medzi oboch. Táto skutočnosť tvorí tzv. informačný guláš.
Pre lepší obraz si môžeme predstaviť zamestnanca, ktorý oceňuje svoje zlepšenie v práci sumou 100 eur. Z tejto sumy bude môcť skutočne užiť iba 74 eur, pokým jeho zamestnávateľa bude stáť až 135 eur. Rozdiel je vo forme odvodov a zaplatia ho obaja. Aj keď Slovensko je špecifické tým, že podiel odvodov platených zamestnávateľom je tu tretí najvyšší z spomedzi štátov EÚ.
Uvádzanie polohrubej mzdy komplikuje, mimo iné aj medzinárodné porovnanie minimálnych miezd. Každá krajina má rozdielne daňovo-odvodové zaťaženie, z čoho vyplýva nezmyselnosť porovnávania minimálnej mzdy naprieč štátmi. V prípade Slovenska toto zaťaženie vzrástlo z 30 % v roku 2015 na takmer 40 % v roku 2020. O koľko si zo zvýšenej minimálnej mzdy prilepšia naši českí susedia a o koľko slovenskí zamestnanci si môžete pozrieť tu.
S príchodom novej vlády sa naskytla príležitosť zmeniť dlho zabehnutý a klamlivý systém polohrubej mzdy. Informovaný volič je najlepším opatrením proti vysokým daniam a týmto smerom by sa mali uberať aj systémové zmeny. Zrušenie polohrubej mzdy a priznanie skutočnej farby v podobe čistej a hrubej mzdy, ktorá bude zahŕňať celkové mzdové náklady, je cestou k vyššej informovanosti zamestnancov a prehľadnosti mzdového systému.
S prijatím tejto zmeny by sme sa s údivom zostali pozerať na rast minimálnej mzdy v tomto roku na hodnotu 784 eur, pričom by čistá mzda zostala na hodnote 477 eur mesačne. Následne by sa spoločnosť možno skutočne dostala do stavu uvedomenia si hodnoty ich práce a koľko z nej odvádzajú štátu. Môžeme predpokladať, že by nastal tlak na prehodnotenie zaťaženia práce a financovania verejných služieb.
Odstraňovanie informačnej asymetrie je jedným zo silných argumentov štátu, prečo zasahovať do trhu. Situácia, kedy má jeden účastník výmeny alebo akejkoľvek situácie viac informácii ako ten druhý, vytvára v spoločnosti situácie z ktorých môže jedna strana získavať a druhá tratiť. V tomto prípade je tvorcom asymetrie práve štát. Zrušenie medzičlánku v podobe polohrubej mzdy a zavedenie jednoduchého a prehľadného systému prispeje k tvorbe informovanejšej a na populistov menej náchylnej spoločnosti.
Eva Schwarzová
K téme sme pripravili aj podcast/vlog zo série Na Vŕšku: